Zmiešaný súčin
Zmiešaný súčin troch vektorov je operácia, v ktorej sa uskutoční najprv vektorový a po ňom skalárny súčin. Medzi tromi vektormi a, b, c je možných viacero variantov zmiešaného súčinu, napríklad:
a × (b ´ c), (a ´ b) × c, (b ´ c) × a (1.2.3.1)
Výsledkom je vždy skalárna veličina, ktorá môže byť kladná, nulová i záporná.
Niektoré vlastnosti zmiešaného súčinu:
-
Výraz (a × b) ´ c , nie je zmiešaný súčin, lebo výraz v zátvorke je skalárna veličina, ktorou nemožno vektor c násobiť vektorovo.
-
Zmiešaný súčin má význam objemu rovnobežnostena skonštruovaného na základe vektorov zmiešaného súčinu. Na obrázku 1.2.3.1 je nakreslený rovnobežnosten zostrojený pomocou vektorov a, b, c , ako aj priamka z kolmá na rovinu vektorov a, b.
-
Zmiešaný súčin S = (a ´ b) × c vypočítame podľa pravidiel vektorového a skalárneho súčinu . Výsledkom vektorového súčinu a ´ b je vektor (označme ho w) kolmý na ich rovinu, teda vektor, ktorý má veľkosť ab sina a je rovnobežný s priamkou z . Vektor w zviera s vektorom c uhol g , ktorého kosínus vstupuje do výrazu pre skalárny súčin medzi vektormi w a c . Pre výsledok zmiešaného súčinu tak dostaneme S = (ab sina ) c cosg . Výraz c cosg súčasne predstavuje výšku rovnobežnostena, pričom veľkosť vektorového súčinu ab sina je plošný obsah jeho základne. Preto zmiešaný súčin má význam objemu rovnobežnostena.
-
Rovnaký výsledok dostaneme aj pomocou zmiešaných súčinov (b ´ c) × a a (c ´ a) × b , teda súčinmi, v ktorých sme urobili cyklickú zámenu poradia vektorov, pri zachovaní polohy zátvoriek, ako aj značiek vektorového a skalárneho súčinu. Preto platia rovnosti
(a ´ b) × c = (b ´ c) × a = (c ´ a) × b (1.2.3.2)
-
Ak si uvedomíme komutatívnosť skalárneho súčinu, môžeme napísať rovnosť
(a ´ b) × c = c × (a ´ b) (1.2.3.3)
Porovnaním posledných členov rovností (1.2.3.2) a (1.2.3.3) dostaneme výsledok
(c ´ a) × b = c × (a ´ b) (1.2.3.4)
ktorý interpretujeme ako možnosť premiestnenia zátvoriek, pri súčasnej výmene značiek vektorového a skalárneho súčinu.
-
Zmiešaný súčin je kladný, ak vektory v zmiešanom súčine, v takom poradí ako sú napísané, tvoria pravotočivú sústavu. Zámenou poradia ľubovoľných dvoch vektorov v zmiešanom súčine, zmení sa jeho znamienko. Ak je zmiešaný súčin záporný, objemu rovnobežnostena sa vtedy rovná jeho absolútna hodnota.
-
Nulová hodnota zmiešaného súčinu znamená, že príslušné vektory sú komplanárne.
-
Zmiešaný súčin možno vyjadriť pomocou determinantu, pričom v jednom riadku sú súradnice jedného vektora. K tomuto tvrdeniu môžeme dospieť, keď si všimneme zápis vektorového súčinu pomocou vzťahov (1.2.2.6) a (1.2.2.7) . Ak výraz (1.2.2.6) skalárne vynásobíme vektorom c = cx i + cy j + cz k , dostaneme
(cx i + cy j + cz k ) × [i ( aybz - azby ) + j ( azbx - axbz ) + k ( axby - aybx )] =
= cx ( aybz - azby ) + cy ( azbx - axbz ) + cz ( axby - aybx ),
takže je zrejmé, že tento zmiešaný súčin možno vyjadriť ako determinant
(1.2.3.5)
Zápisom zmiešaného súčinu v tvare determinantu možno overiť pravidlo o cyklickej zmene poradia vektorov, ako aj o zmene znamienka pri zámene poradia dvoch vektorov. Zámena poradia dvoch vektorov sa v determinante prejaví ako zámena dvoch riadkov, ktorej dôsledkom je zmena znamienka determinantu.
Príklad 1.2.3.1
Vypočítajte zmiešaný súčin c × (a ´ b) pričom vektory sú zadané v zložkovom tvare : a = 5 i , b = 4 i + 3 j , c = 2 i - j + k . Overte si, že rovnaký výsledok dostanete, ak v zmiešanom súčine urobíte cyklickú zámenu poradia vektorov.
Riešenie
Výpočtom vektorového súčinu sa presvedčíme, že (a ´ b) = 15 k . Výsledok vynásobíme skalárne vektorom c : (15 k ) × (2 i - j + k ) = 15.
Pre zmiešaný súčin (c ´ a) × b dostaneme rovnaký výsledok : (2 i - j + k ) ´ (5i ) = 5k + 5 j a ďalej (5k + 5 j ) × (4 i + 3 j ) = 15.
Kontrolné otázky
-
Uveďte možné varianty zmiešaného súčinu troch vektorov !
-
Aký je geometrický význam zmiešaného súčinu ? Zdôvodnite svoje tvrdenie !
-
Viete zdôvodniť pravidlo o posune zátvoriek a súčasnej zámene "bodky a krížika" v zmiešanom súčine ?
-
Kedy je zmiešaný súčin kladný, záporný, nulový ?
-
Vyjadrite zmiešaný súčin troch vektorov v tvare determinantu !
-
Čo sa zmení na zmiešanom súčine, ak v ňom zmením poradie dvoch vektorov ?