Fyzikálne javy, pri ktorých dochádza k opakujúcim sa zmenám určitej fyzikálnej veličiny nazývame kmity. Podľa povahy veličiny hovoríme o kmitoch mechanických, elektrických a pod. Pri mechanických kmitoch meniacou sa veličinou môže byť napr. výchylka gitarovej struny, výchylka fyzikálneho kyvadla, výchylka určitej časti mechanického zariadenia. Kmity nemusia byť viazané iba na pohyb telies. Môžu to byť napríklad aj zmeny intenzity elektrického, alebo magnetického poľa, zmeny elektrického napätia alebo elektrického prúdu.

 

V mechanike hmotného bodu pod pojmom kmity rozumieme kmitavý pohyb, pri ktorom hmotný bod neprekročí určitú konečnú vzdialenosť od rovnovážnej polohy. Rovnovážna poloha je poloha, v ktorej sú sily pôsobiace na daný hmotný bod v rovnováhe (výslednica síl sa rovná nule). Je to poloha, ktorú by hmotný bod zaujal ak by bol v pokoji. Periodický kmitavý pohyb je pohyb, pri ktorom sa hmotný bod po uplynutí určitého časového intervalu T (periódy) dostáva do tej istej polohy a má tú istú rýchlosť a zrýchlenie. Kmitavý pohyb nemusí byť len pohyb po priamke. Môže to byť aj pohyb po zložitej, ale vždy tej istej krivke. Ak je kmitavý pohyb matematicky popísateľný jednou harmonickou funkciou, tak je to harmonický kmitavý pohyb. Najjednoduchším prípadom harmonického kmitavého pohybu je pohyb po priamke za pôsobenia návratnej sily, ktorá je priamo úmerná výchylke. Takúto kmitajúcu sústavu voláme lineárny harmonický oscilátor. Podľa toho, či uvažujeme odpor prostredia (tlmenie) alebo nie, pohyb je tlmený, alebo netlmený. Ak na takýto oscilátor pôsobí nejaká vonkajšia periodická sila, dostávame nútený lineárny harmonický oscilátor a vynútené kmity.

 

Kmity sústavy, ktoré prebiehajú bez vplyvu vonkajšej nútiacej sily voláme vlastné kmity.