V roku 1800 Thomas Young (1773 – 1829) urobil veľmi dôležitý experiment, ktorý demonštroval vlnovú podstatu svetla. Do cesty rovinnej vlny postavil objekt O, v ktorom boli dve dostatočne úzke štrbiny vzdialené o vzdialenosť d (pozri obrázok). Podľa Huygensovej teórie sa každý z nich stal zdrojom guľovej vlny. Ak zoberieme dva lúče navzájom odchýlené o uhol j, ktoré sa stretajú na tienidle T .

Uhlovú závislosť intenzity svetla na tienidle T možno vyjadriť ako súčin dvoch efektov:

- difrakcie na štrbine I₁(j)

(12.1.1)

- interferencie dvoch lúčov pochádzajúcich z rôznych otvorov I₂(j)

(12.1.2)

kde: a je šírka štrbiny, d vzdialenosť otvorov a l vlnová dĺžka dopadajúceho svetla. Celková intenzita I(j) je potom daná vzťahom:

(12.1.3)

kde I_c je celková intenzita svetla dopadajúca na prekážku. Faktor 4 vo vzorci vznikol ako dôsledok skladania elektromagnetickej vlny z dvoch otvorov – intenzita je komplexný kvadrát z komplexnej funkcie elektromagnetickej vlny.

Na obrázku je uhlová závislosť intenzity svetla v dvojštrbinovom experimente.