Elektromagnetické žiarenie vzniká v procese periodickej zmeny náboja, alebo prúdu v oscilačnom obvode. Frekvencia oscilácií sa môže meniť v širokom intervale hodnôt - od niekoľkých cyklov za sekundu (obyčajný striedavý prúd) po milióny miliárd cyklov za sekundu v procese vzniku a zániku hviezd. Tieto neobyčajné procesy odohrávajúce sa v hlbinách vesmíru dávajú o sebe vedieť prostredníctvom vysoko energetických kvánt žiarenia, ktoré bombardujú našu Zem.

Frekvencia oscilátora určuje vlnovú dĺžku vznikajúceho elektromagnetického žiarenia podľa vzťahu:

(12.16.1.)

kde c je rýchlosť svetla. Rádioamatéri obvykle používajú na výpočet vlnovej dĺžky mierne modifikovaný vzťah: Podiel 300 a frekvencie v megahertzoch dá vlnovú dĺžku v metroch. Frekvencia elektromagnetického žiarenia určuje jeho použitie, tak ako je naznačené na obrázku.

Aj keď nie je principiálny rozdiel medzi časťami spektra, interval vlnových dĺžok medzi 700 až 400 nm má dominantné postavenie. Na tento interval je totiž citlivé ľudské oko a preto elektromagnetické žiarenie s takýmito vlnovými dĺžkami nazývame svetlo.