Základné pojmy a predstavy o atómeZákladné pojmy a predstavy o atóme

Trošku z histórie

Uplynulo už viac ako 105 rokov odvtedy, čo v roku 1897 uverejnil Joseph John Thomson výsledky experimentov, z ktorých vyplývala existencia veľmi ľahkej častice nesúcej elektrický náboj. V tom čase však už meno pre túto časticu existovalo, pretože v roku 1891 Johnstone Stoney navrhol pre elementárny nosič náboja v elektrickom prúde meno elektrón. J. J. Thomson svoj objav elektrónu uplatnil aj v modeli atómu, ako najmenšej stavebnej častici sveta. Podľa tohto modelu je kladný náboj rovnomerne rozdelený v objeme gule s polomerom rádovo 10-10 m. Elektróny voľne plávajú v objeme gule ako hrozienka v pudingu tak, aby celkový náboj atómu bol neutrálny. Táto predstava prezentovala „Thomsonov model atómu“, ktorý bol tiež známy pod názvom „pudingový model atómu“. Je zaujímavé, že hoci prvotná myšlienka patrí lordovi Kelvinovi, hovorí sa dodnes o Thomsonovom modeli atómu. Sir Wiliam lord Kelvin of Largs, pôvodným menom Wiliam Thomson, prijal meno Kelvin pri povýšení do šlachtického stavu. Možno pomenovanie modelu atómu je z tohto pôvodného mena.

Textové pole: Joseph John Thomson (1856–1940)  za teoretický a experimentálny výskum  elektrickej  vodivosti   plynov  bol  ocenený  v roku  1906   Nobelovou  cenou  za  fyziku.

V období rokov 1906 až 1908 vykonali mladí fyzici Hans Geiger a Ernest Marsden pod vedením Ernsta Rutherforda pokusy s rozptylom a-častíc na tenkej zlatej fólii. Cieľom pokusov bolo experimentálne preveriť Thomsonov model atómu. V rámci predpokladov Thomsonovho modelu, experimentátori očakávali malé rozptylové uhly. Na veľké prekvapenie, napriek tomu, že a-častice sú viac než 7 000- krát ťažšie ako elektrón, mnohé z dopadajúcich a-častíc sa odrážali späť. Podľa výpočtov by sa len jedna z každých 103500 a -častíc mala rozptýliť o uhol väčší ako 900, čo bol rozpor s experimentom. Po rokoch prekvapenie experimentátorov popísal Rutherford na jednej prednáške slovami: "Efekt odrazenia a-častice na atóme na základe Thomsonovho modelu bol asi tak pravdepodobný, ako že sa podarí zachytiť granát vystrelený z 15-palcového (asi 45 centimetrov) lodného dela na tenkom cigaretovom papieriku. Napriek tomu sme ten efekt pozorovali."

Vysvetliť pozorované experimenty sa podarilo Rutherfordov na zlatú nedeľu v roku 1910 . Na základe matematického opisu pohybu alfa častice v poli jadra a z pozorovaní našiel prostriedok na dôkaz existencie atómového jadra a jeho elektrického náboja. Rutherford zobrazil atóm ako útvar zložený z malého jadra, v ktorom je sústredený celý kladný náboj a takmer celková hmotnosť atómu. Jadro má celistvý počet / Z / kladných elementárnych nábojov. Okolo jadra sa nachádza Z elektrónov, takže atóm je elektricky neutrálny. Elektróny okolo jadra obiehajú po dynamicky stabilných dráhach, analogickým dráham planét okolo Slnka. Tento model však, ako sme už v úvode spomenuli, nevedel objasniť ani stabilitu atómu, ktorá bola v rozpore s Maxwellovou teóriou, ani pozorovanú emisiu len vybraných frekvencií elektromagnetického žiarenia atómom, charakteristických pre daný atóm.

Rutherfordovi trvalo ešte asi jeden a pol roka, kým experimentálne pozorované výsledky s rozptylom a častíc na rôznych fóliach vedel interpretovať. Na zlatú nedeľu v roku 1910 pozval Rutherford a jeho manželka na večeru niekoľko kolegov, aby im oznámil: „Teraz už viem ako vyzerá atóm." Na večeri sa dozvedeli, že výsledok experimentu možno interpretovať len v tom prípade, ak je kladné, tvrdé ale veľmi malé jadro umiestnené v strede atómu a elektróny sa pohybujú okolo. O kruhových dráhach sa ešte nehovorilo. Vyplýval z toho neuveriteľný záver, že hmota okolo nás je neuveriteľne prázdna.

Začiatkom roku 1913 navštívil Nielsa Bohra vo fyzikálnom ústave Kodaňskej univerzity dávny priateľ zo štúdií Hans Márius Hansen. Chcel so svojim spolužiakom prediskutovať problém izolovaných čiar v emisných spektrách jednotlivých látok. Napriek tomu, že od priekopníckych čias Balmerových pokusov, pokročila dopredu experimentálna technika, nik však stále nemal ani potuchy ako tie čiary vznikajú. Niels Bohr sa po niekoľko rokov zamýšľal na tým, ako sa pohybujú atómy okolo jadra v Rutherfordovom modeli. Jeho hypotéza, v ktorej predpokladal, že elektróny sa pohybujú po uzavretých dráhach bez toho, aby vyžarovali svoju energiu vo forme elektromagnetického žiarenia, narážala na nedôveru, pretože odporovala teórii elektromagnetického žiarenia. Keď Hans Márius Hansen vytiahol Balmerov vzťah, bolo Bohrovi zrazu všetko jasné. Bolo to ako keď kamienky v skladačke zapadnú na správne miesto a v hlave sa vynorí správny obraz. Jednotlivé čiary v emisných spektrách vznikajú pri prechode elektrónov z jednej hladiny na druhú. S ich objasnením sa stretneme osobitnej časti.

Tieto nedostatky odstránil v roku 1913 nový model atómu, známy pod menom svojho tvorcu Nielsa Bohra. O Bohrovom modeli atómu vodíka pojednáme v osobitnom paragrafe, venovanom atómu vodíka.

Základné pojmy

Atómy sú najmenšie častice chemických prvkov, ktoré sú zodpovedné za ich chemické vlastnosti. Atóm sa skladá z kladne nabitého jadra, ktorého kladný náboj určuje počet protónov Z, okolo ktorého sa pohybujú elektróny v elektrostatickom poli jadra.

Elektrón je záporne nabitá elementárna častica s nábojom e a pokojovou hmotnosťou me

e = 1,60217733 .10-19 C, me = 9,1093897 . 10-31 kg.

Protón je elementárna častica s kladným nábojom e a pokojovou hmotnosťou mp.

mp = 1,672623.10-27 kg, resp. mp~ 1836 me.

Atómy sú elektricky neutrálne. Počet elektrónov v neutrálnom atóme sa rovná počtu protónov v jadre (pozri kapitolu 14).

Polomer atómu rA rádove je 10–10 m, kým veľkosť jadra je rádove 10–15 m. Polomer atómu sa mení v závislosti od atómového čísla Z. Ak atóm prijme, alebo stratí elektrón(y), hovoríme o ióne. Je zaužívané označenie H+ - jedenkrát pozitívne ionizovaný ión vodíka, resp. Cl- záporne ionizovaný ión chlóru.

 

Kontrolné otázky

  1. Popíšte zloženie atómu.
  2. Ktoré častice hmoty určujú jej chemické vlastnosti?
  3. Čo určuje protónové číslo Z?
  4. Aký rozmer má atóm?
  5. Aký rozmer má jadro?
  6. Približne koľkokrát je hmotnosť jadra atómu vodíka väčšia ako hmotnosť elektrónu?
  7. Kedy hovoríme o ionizovanom atóme?
  8. Koľko elektrónov stratili nasledovné ióny: He+, Li2+, Be3+ ?
  9. Aká bola postupnosť vývoja predstáv v zložení základnej stavebnej častici sveta? Aká je to častica?
  10. Aká bola základná predstava Thomsonovho modelu atómu?
  11. Aké experimenty prispeli k zavrhnutiu Thomsonovho modelu atómu?
  12. Aká bola základná predstava Rutherfordovho modelu atómu?