Pár slov na záver pre iné sústavy
V predchádzajúcich častiach tohoto paragrafu sme sa snažili Vám priblížiť základné pojmy a vybrané problémy kvantovej mechaniky (tie najľahšie). Kompaktnosť učiva by požadovala ukázať riešenie i pre nasledovné sústavy:
· častica viazaná v nekonečnej hlbokej potenciálovej jame v dvojrozmernom a trojrozmernom prípade ;
· častica viazaná v konečne hlbokej jednorozmernej potenciálovej jame;
· harmonický oscilátor;
· atóm vodíka na báze riešenia Schrödingerovej rovnice;
Taktiež by mohlo byť zaujímavé vysvetliť javy, ktoré sú dôsledkami platnosti kvantovej fyziky, s ktorými sa v technickej praxi stretávame veľmi často ako napríklad:
· tunelový jav;
· lasery,…
Z dôvodov časovej náročnosti a zvýšených nárokov na matematický aparát tieto časti v tomto kurze neuvádzame. Dychtivý študent ich však nájde v každej základnej učebnici kvantovej mechaniky. Poznatky týkajúce sa horeuvedených skutočností môžno zhrnúť nasledovne:
· Energie elektrónu zachyteného v dvojrozmernej nekonečnej potenciálovovej jame, sú kvantované a získame ich nahradením lineárneho rozmeru L dvomi rozmermi L x a L y. a nahradením hlavného kvantového číslo n zložkami nx a ny , ktoré dosadíme do rovnice (13.5.2.10) resp. (13.5.2.5)
,
kde nx je kvantové číslo , pre ktoré je prispôsobená vlnová funkcia šírke Lx resp. kde ny je kvantové číslo , pre ktoré je prispôsobená vlnová funkcia šírke Ly.
Poznámka: Obdobne sa postupuje pre trojrozmerný prípad, prezentujúci pravouhlú krabicu.
· Energie odpovedajúce kvantovým stavom atómu vodíka získame riešením trojrozmernej Schrödingerovej rovnice, kde potenciálna energia je určená
,
a dovolené kvantové stavy atómu vodíka odpovedajú dovoleným kvantovaným energiám
kde hlavné kvantové číslo n = 1,2,3,…
Energie En sú zhodné so vzťahom určeným z Bohrovho modelu atómu vodíka. Normovaná vlnová funkcia základného stavu atómu vodíka , získaná riešením trojrozmernej Schrödingerovej rovnice transformovanej do sférických súradníc, má tvar
,
kde a je konštanta s rozmerom dĺžky, tzv. Bohrov polomer atómu.
· Energie odpovedajúce kvantovým stavom jednorozmerného kvantového harmonického oscilátora, t.j. častici pohybujúcej sa pod účinkom sily úmernej výchylke, ale opačného smeru (F = -Kx, K je konštanta) sú kvantované a určené vzťahom
kvantové číslo n = 0,1,2,… .
Pre základný stav, energia harmonického oscilátora je rovná najnižšej hodnote
E0= h f / 2 = hw/4p.
· Častica s energiou E dopadajúca na bariéru ( napr. alfa častica dopadajúca na atóm) sa podľa klasickej fyzike vždy odrazí od bariéry s potenciálnou energiou Epo > E. V kvantovej fyzike bolo pozorované a vypočítané, že hustota pravdepodobnosti príslúchajúca takejto častici má konečnú hodnotu. Častica môže takúto bariéru pretunelovať. Pravdepodobnosť, že daná častica o hmotnosti m a energii E pretuneluje bariérou s výškou Ep s hrúbkou d, je určená koeficintom prechodu T
T @ e—2kd,
kde
.
Príklad 13.5.3.1 : Dokážte, že vlnová funkcia je riešením Schrödingerovej rovnice pre jednorozmerný harmonický oscilátor.
Riešenie Schrödingerova rovnica pre jednorozmerný harmonický oscilátor má tvar:
.
Po dosadení danej funkcie, derivovaní a úprave dostávame:
.
Zadaná funkcia bude riešením, ak súčet členov, v ktorých vystupuje x2 sa rovná nule,
t.j..
Z tejto podmienky dostávame pre konštantu
.
Pre energiu E potom platí.
.
Energia je najnižšou možnou energiou harmonického oscilátora. Voláme ju tiež energia nulových kmitov.
Poznámka: Rovnako, ako v prípade častice v nekonečnej potenciálovej jame aj častica viazaná návratnou silou nemôže mať nulovú najnižšiu možnú energiu. Ak v nejakej sústave, napr. v kryštáli teplota bude klesať, tak aj pri T = 0 K budú mať atómy kryštálu určitú vibračnú energiu. Bude to práve energia nulových kmitov.