Fyzika atómového jadra
Pôvodná predstava atómu ako najmenšej ďalej nedeliteľnej časti látky sa začala meniť objavením elektrónu – nositeľa záporného náboja. Avšak atóm sa prejavoval ako elektricky neutrálny, preto bolo zrejmé, že atóm musí obsahovať rovnako veľký kladný náboj. Táto kapitola nás oboznámi so súčasnými názormi o zložení atómu – a to najmä o zložení jeho jadra. Dozvieme sa o základných vlastnostiach atómových jadier, o rádioaktivite a zákonitostiach jadrových premien, povieme si o niektorých jadrových reakciách a na záver pojednáme aj o interakcii ionizujúceho žiarenia s látkou a biologických účinkoch žiarenia.
14 FYZIKA ATÓMOVÉHO JADRA
Doc. RNDr. Oľga Holá, PhD.
14.1 Základné vlastnosti atómových jadier
14.1.1 Objav a zloženie jadra
14.1.2 Polomer a hmotnosť jadra
14.1.3 Väzbová energia jadra a jeho stabilita
14.1.4 Jadrové sily a modely jadier
14.1.1 Objav a zloženie jadra
14.1.2 Polomer a hmotnosť jadra
14.1.3 Väzbová energia jadra a jeho stabilita
14.1.4 Jadrové sily a modely jadier
14.1.5 Príklady
14.2 Jadrové premeny a ich kinetika
14.2.1 Základné veličiny jadrovej fyziky
14.2.2 Zákonitosti rádioaktívnej premeny
14.2.3 Energetická schéma rádioaktívnej premeny
14.2.4 Rádioaktívne datovanie
14.2 Jadrové premeny a ich kinetika
14.2.1 Základné veličiny jadrovej fyziky
14.2.2 Zákonitosti rádioaktívnej premeny
14.2.3 Energetická schéma rádioaktívnej premeny
14.2.4 Rádioaktívne datovanie
14.2.5 Príklady
14.3 Jadrové reakcie
14.3.1 Základné charakteristiky a klasifikácia jadrových reakcií
14.3.2 Transmutácie, štiepenie a trieštenie
14.3.3 Jadrová energia a jadrový reaktor
14.3.4 Využitie rádioaktivity
14.3 Jadrové reakcie
14.3.1 Základné charakteristiky a klasifikácia jadrových reakcií
14.3.2 Transmutácie, štiepenie a trieštenie
14.3.3 Jadrová energia a jadrový reaktor
14.3.4 Využitie rádioaktivity